Spomienka na Mira Ďuržu

V polovici augusta nás opustil vynikajúci človek, výtvarník Miro Ďurža. S úzkosťou a nádejou sme sledovali jeho dlhoročný boj so zákernou chorobou, ktorá ho sužovala, zhoršovala jeho kvalitu života, ale súčasne akoby ho poháňala v jeho tvorivom úsilí. Za posledné roky vytvoril pozoruhodné diela, ktoré prezentoval na dvoch výstavách vo výstavných priestoroch múzea v Novom Meste nad Váhom.
Miro Ďurža sa narodil v Zemianskom Podhradí 8. júna 1944. Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave odbor kresba. Usadil sa v Novom Meste nad Váhom, kde prežil celý život a nevymazateľne sa zapísal do kultúrneho diania mesta, širšieho regiónu a celého Slovenska. To, že sa narodil na Medarda, ľudovými pranostikami spojeného s vlahou (vlaha = humor), akoby predznačilo jeho ďalší život. Ďurža bol kompletný výtvarník, robil portréty, figurálne kompozície, mnohé z nich sú súčasťou muzeálnych expozícií, ovládal grafiku, maľbu, tématicky sa venoval aj žánrovej maľbe, ale jeho doménou bola kresba a menovite humoristická a satirická kresba. Publikoval v Smene, Roháči a ďalších periodikách, často obosielal humoristické karikaturistické súťaže u nás i vo svete. Takmer pravidelne z nich prinášal ocenenia, čím reprezentoval slovenskú kultúru vo svete. Bol iniciátorom, zakladateľom i prvým laureátom prvej karikaturistickej súťaže na Slovensku Novomestský osteň.
Posledné roky života sa venoval maľbe pastelom. Vrátil sa ku krajinomaľbe, vytvoril očarujúce, citom premknuté obrazy krajiny a mesta, v ktorom prežil svoj život. Posledný portrét bol autoportrét, v ktorom vyslovil pravdu o sebe. Z rámu sa na nás pozerá tvár utýraného dieťaťa, ktoré vzdoruje hľadiac smrti do tváre. Mnohé karikatúry z tohto odbobia sa vysmievajú smrti, s ktorou sa napokon zmieril. Tento milý bohém s priam detsky citlivým srdcom odišiel pokojne, zmierený s ľuďmi i Bohom. Aj tak vnímame jeho odchod z tohto sveta ako predčasný, v hlave mal ešte množstvo krásnych nápadov, v srdci veľa lásky…

Vojto HARING
Matica slovenská - Slovenské národné noviny, číslo 19/2006